Meteorologické pojmy

Vysvetlenie niektorých meteorologických pojmov použitých v tejto internetovej stránke


Na stránkach o počasí sa vyskytujú i základné pojmy z meteorológie, ktorých správny význam nie je vždy celkom jasný, preto sú niektoré z nich vysvetlené práve tu.

Meteorologické veličiny sa delia na:

základné (priamo merané)
vypočítané (z kombinácie niekoľkých meraných veličin)
štatistické, ktoré sú súčásťou dlhodobých prehľadov počasia

Základné meteorologické veličiny


Teplota vzduchu je základný meteorologický prvok udávajúci tepelný stav ovzdušia, tj. schopnosť vzduchu prijímať, alebo odovzdávať tepelnú energiu. Meria sa presným teplomerom, ktorý je dokonale chránený pred priamym slnečným žiarením v meteorologickej búdke vo výške 2 m nad zemským povrchom. Teplota vzduchu sa u nás meria v °C. Špeciálnym údajom je prízemná minimálna teplota vzduchu, ktorú udáva najnižšia hodnota teploty vzduchu zaznamenaná tesne nad zemským povrchom na meteorologickej stanici za určité časové obdobie. K meraniu prízemnej teploty vzduchu sa používa teplomer takého istého typu ako pre meranie minimálnej teploty vzduchu v meteorologickej búdke. Minimálny teplomer sa umiestňuje do špeciálneho stojana vo výške 5 cm nad zemou. Význam tejto hodnoty je hlavne pre záhradkárov a farmárov.

Atmosférický tlak vzduchu. Atmosférický vzduch vplyvom sily tiaže pôsobi na zemský povrch tlakom (hydrostatický tlak) a jeho veľkosť závisí na množstve vzduchu ležiaceho nad danou plochou. Z tohoto dôvodu je tlak najvyšší na povrchu Zeme a s výškou klesá. Ako jednotka atmosférického tlaku sa používa hektopascal [hPa], niekedy sa môžete stretnúť s jednotkou milibar [mbar], pričom ich vzájomný vzťah je 1 hPa = 1 mbar. Na aneroidoch býva dodnes udávana v jednotkách Torr, čomu zodpovedá prepočet 1 Torr = 1 mm ortuťového stĺpca a 1 Torr = 4/3 hPa. Za normálnych podmienok je tlak 1013,25 hPa (pre 45° zemepisnej šírky, nadmorskú výšku 0 metrov a teplotu 273 °K). Tento tlak je považovaný za štandardný. Aby bolo možné zrovnanie nameraného tlaku vzduchu, používá se tzv. tlak prepočítaný na hladinu mora, kde nameraná absolútna hodnota tlaku vzduchu sa prepočíta na zrovnateľné hodnoty.

Vlhkosť vzduchu je meteorologický prvok popisujúci množstvo vodnej pary vo vzduchu. Množstvo vodnej pary vo vzduchu podmieňuje vznik oblakov a zrážok a je časovo i miestne veľmi premenlivé. Vlhkosť vzduchu sa meria vlasovým vlhkomerom. S vlhkosťou vzduchu úzko súvisí aj rosný bod, čo je teplota, pri ktorej vzduch dosahuje stav nasýtenia vodnou parou a tá sa začne zrážať. Inými slovami je to teplota, na ktorú by sa musel vzduch za nezmeneného obsahu vodnej pary a bez zmeny tlaku vzduchu ochladiť, aby množstvo vodných par v nej obsiahnutej stačilo k jej nasýteniu. Pretože vzduch môže za určitej teploty prijať len určité množstvo vodnej pary, pri ochladení pod rosný bod začína "prebytočná" vodná para kondenzovať a chladné predmety sa vylúčenou vodou orosia. Takto vzniká nielen rosa, ale i hmla, oblaky, či námraza pri záporných teplotách.

Zrážky sú vodné kvapky alebo ľadové častice, ktoré vznikli následkom skvapalňovania vodnej pary, alebo premeny plynného skupenstva priamo na skupenstvo pevné vodnej pary v ovzduší. Ide teda o všetku atmosférickú vodu v kvapalnom alebo tuhom skupenstve, vypadávajúcu z rôzných druhov oblakov alebo hmly usádzajúcej sa na zemskom povrchu či na predmetoch v atmosfére. U tuhých zrážok sa taktiež meria výška snehovej pokrývky a jej vodná hodnota. Základným prístrojom pre meranie zrážok je zrážkomer, ktorého záchytna plocha má byť 500 cm2. Platí, že 1 mm zrážok = 1 l vody na 1 m2. Pre registráciu úhrnu a časového priebehu dopadajúcich kvapalných zrážok behom letného obdobia slúžia registračné prístroje nazývané ombrografy. Zrážky podľa intenzity delíme na:

veľmi slabé zrážky < 0,25 mm/hod.
slabé zrážky > 0,25 mm/hod. a < 1,0 mm/hod.
mierné zrážky > 1,0 mm/hod. a < 4,0 mm/hod.
silné zrážky > 4,0 mm/hod. a < 16,0 mm/hod.
veľmi silné zrážky > 16,0 mm/hod. a < 50,0 mm/hod.
extrémne zrážky > 50,0 mm/hod.

Vietor je meteorologický prvok popisujúci prúdenie vzduchu v určitom mieste atmosféry v danom časovom okamžiku vzhľadom k zemskému povrchu. Vzniká mezi dvoma miestami s odlišným tlakom vzduchu, kde čiastočky vzduchu sú uvádzané do pohybu silou tlakového gradientu (spádu) v smere od vyššieho tlaku k tlaku nižšiemu. Vietor je tým silnejší, čím je väčší tlakový gradient, teda čím sú hustejšie izobary na synoptickej mape. Pre popis vlastností vetra sú podstatné dve veličiny - rýchlosť a smer vetra. Vietor sa meria pomocou anemometru. Rýchlosť vetra se meria vo výške 10 m nad povrchom zeme a udáva sa v metroch za sekundu prípadne kilometroch za hodinu (1 m/s = 3,6 km/hod.). Pre odhad sily vetra slúží tzv. Beaufortova stupnica sily vetra. Špecifickým údajom rýchlosti vetra je tzv. náraz vetra, čo je maximálna rýchlosť vetra trvajúca aspoň 3 sekundy, ktorá sa objaví behom 3 minutového intervalu.

Denný priebeh vetra je celková vzdialenosť v kilometroch, ktorú prekoná vietor za 24 hodín. Smer vetra sa udáva podľa smeru, odkiaľ vietor veje. Smer môžeme vyjadriť presnejšie pomocou azimutu (0°-40° severovýchodný, 40°-90° východný, 90°-130° juhovýchodný, 130°-180° južný, 180°-220° juhozápadný, 220°-270° západný, 270°-310° severozápadný, 310°-360° severný) alebo tiež pomocou svetových strán.

Vypočítané meteorologické veličiny


Ide o veličiny vypočítané na základe kombinácie niekoľkých zmeraných základných veličín. Tieto údaje nám umožňujú lepšie vyjadriť vplyv počasia na náš organizmus, prípadne na ďalšie dianie okolo nás.

Pocitová teplota je kombináciou niekoľkých faktorov a lepšie vystihuje pôsobenie vonkajšieho prostredia na úplne oblečené ľudské telo. Je to súhrn premenných definujúcich tepelnú pohodu človeka, ktoré sú zahrnuté do jedného ukazovateľa a predovšetkým vplyv chladu vetra a teplotného indexu. V tejto veličine sú zahrnuté okrem teploty a vlhkosti vzduchu aj rýchlosť vetra. Ide o pomerne zložitý výpočet. Pocitové teploty vyššie ako 26,6°C sú obvykle spojené s niektorými nepríjemnými pocitmi. Hodnoty blížiace sa alebo vyššie ako 40,5°C sú považované za život ohrozujúce, s možnosťou ťažkého vyčerpania z tepla alebo úpalu, pokiaľ je expozícia dlhšia alebo fyzická aktivita vysoká. Miera stresu z tepla sa môže líšiť v závislosti na veku, zdravotnom stave a telesných vlastnostiach.

Chlad vetra (označovaný tiež ako Wind Chill) berie do úvahy vplyv vetra na naše vnímanie vonkajšej teploty. Ľudské telo pri teplotách nižších ako 37°C ohrieva okolitý vzduch. Pokiaľ je bezvetrie, tento ohriaty vzduch sa nehýbe a tým na tele vytvára akúsi izolačnú vrstvu. Ako náhle ale začne fúkať vietor, tento teplý vzduch je odviaty preč a pocit chladu sa zvýši.

Teplotný index (označovaný tiež ako Heat Index) sa prepočítava pomocou relatívnej vlhkosti a vonkajšej teploty a vyjadruje, aký "teplý" vzduch cítime. Keď je relatívna vlhkosť nízka, pocitová teplota bude nižšia ako aktuálna teplota, pretože vyparovanie potu prebieha rýchlejšie, a tým sa telo ochladzuje. Ako náhle je ale relatívna vlhkosť vysoká (vzduch je nasýtený vodnými parami), pot sa už tak rýchlo neodparuje a pocitová teplota sa zvyšuje.

Podobnou veličinou je aj humidex. Humidex je hodnota, ktorá sa používa k vyjadreniu vnímanej teploty v kombinácií s vlhkosťou ako jedno číslo. Humidex má formát teploty v stupňoch Celzia, pretože bol vyvinutý v Kanade. Hodnota do 29°C je vnímaná ako prijateľná, 30 až 34 stupňov ako nepohodlie, 35 až 39 stupňov ako veľké nepohodlie a obmedzenie veľkej fyzickej námahy, 40 až 45 stupňov predstavuje nebezpečie, 46 až 53 stupňov vyjadruje veľké nebezpečie, 54 a viac indikuje ohrozenie života.

Výška spodnej základne mrakov je pomerne dôležitá veličina pre odhad ďalšieho vývoja počasia. Ide o veličinu dopočítavanú na základe merania základných veličín (teplota, tlak a vlhkosť vzduchu) a ich zmien v čase, preto je nutné ju brať trochu s rezervou, keď neuvidíte žiadny mrak a program predpokladá, že by vo výške 1450 m mala byť jeho základňa. Obecne však platí, že čím vyššie je nastavená spodná základňa mrakov, tým lepšie počasie sa dá očakávať.

Štatistické meteorologické pojmy


Tropický deň je deň, keď maximálna teplota vzduchu dosiahla aspoň 30,0°C.

Tropická noc je noc, keď minimálna teplota vzduchu neklesla pod 20,0°C.

Letný deň je deň, keď maximálna teplota vzduchu dosiahla aspoň 25,0°C.

Chladný deň je deň, keď maximálna teplota vzduchu neprekročila 10,0°C.

Mrazivý deňje deň, keď minimálna teplota vzduchu klesla pod 0,0°C.

Ľadový deň je deň, keď maximálna teplota vzduchu nedosiahla 0,0°C.

Arktický deň je deň, keď maximálna teplota vzduchu neprekročila -10,0°C.

Priemerná denná teplota a jej výpočet. Dávnejšie sa táto teplota počítala ako priemer teplôt vzduchu, ktoré boli namerané o 7:00 hod., o 14:00 hod. a o 21:00 hod. (táto hodnota sa počítala dvakrát). Teraz u moderných digitálnych meteorologických staníc sa počíta ako priemer z jednotlivých minútových vzoriek nameraných počas celého dňa.

Meteorologický deň je pojem pre obdobie, za ktoré sa vyhodnocujú denné namerané údaje. Dávnejšie boli údaje vyhodnocované za obdobie od 07:00 hod. do 06:59 hod. druhého dňa. Teda ako začiatok meteorologického dňa bol označený čas 07:00 hod., v anglosaských krajinách dokonca 09:00 hod. Teraz v dobe automatických digitálnych meteorologických stanic je za počiatok meteorologického dňa považovaná polnoc.

Zmena teploty za poslednú hodinu je rozdiel medzi teplotou teraz a teplotou pred hodinou, preto je tiež vyjadrovaná len v °C.

Teplotný trend je krátkodobá zmena z desiatich posledných meraní, teda za podstatne kratší čas. Jej jednotka je však °C/hod., tj. pokiaľ by taká zmena trvala hodinu s rovnakou tendenciou, bola by zmena taká, ako je uvedený trend.